No Ordinary Family
Rodinka úžasných
Epizody(20)
-
Pilot (E01)
-
No Ordinary Marriage (E02)
-
No Ordinary Ring (E03)
-
No Ordinary Vigilante (E04)
-
No Ordinary Earthquake (E05)
-
No Ordinary Visitors (E06)
-
No Ordinary Mobster (E07)
-
No Ordinary Accident (E08)
-
No Ordinary Anniversary (E09)
-
No Ordinary Sidekick (E10)
-
No Ordinary Friends (E11)
-
No Ordinary Brother (E12)
-
No Ordinary Detention (E13)
-
No Ordinary Double Standard (E14)
-
No Ordinary Powell (E15)
-
No Ordinary Proposal (E16)
-
No Ordinary Love (E17)
-
No Ordinary Animal (E18)
-
No Ordinary Future (E19)
-
No Ordinary Beginning (E20)
Obsahy(4)
Na první pohled vypadají Powellovi jako klasická americká rodinka. Ale to do doby než přežijí leteckou nehodu a získají každý nějakou superschopnost. Otec Jim získá fyzickou sílu, máma Stephanie superrychlost, 16ti letá dcera Daphne schopnost telepatie a 14ti letý syn JJ-a, který měl doposud problémy s učením se stal supergéniem. (Hollywood Classic Entertainment (H.C.E.))
(více)Recenze (56)
Po pilote: zápletka pre mňa zaujímavá s dobrým potenciálom. Dialógy dosť slabé. Myslím, že toto autori dlho neutiahnu, ale čo už ja viem - Jeffovi Jensenovi sa No Ordinary Family páči. Btw: teším sa z Julie Benz, Michaela Chiklisa a aj z Autumn Reeser! ()
Ano, je to o lidech se suoer schopnostmi stejně jako Hrdinové. A ačkoliv to nedosahuje jejich kvalit, není to nejhorší a mrzí mě, že seriál zrušili, neboť se to konečně začalo rozjíždět a zajímalo by mě, jak by se to odvíjelo dál. Příběhově to totiž ze začátku bylo nic moc, ale pak se to začalo rozjíždět, děj rozplétávat a komplikovat dohromady a celkově bych řekl, že to bylo moc dobré. ()
Celkem dobrý. Takový příjemný oddechový seriál, ale někdy podle mě hodně sprostě popletený. I tak to má pořád něco do sebe a hodně se mi to líbí ()
Hodnotené po pilotnom diely. Povedal by som ku tomu iba to že je to taký mix Hancock + Rodinka úžastných + True Blood + Transformers //: Po 9 častiach ma to prestalo baviť. Koniec ()
Páči sa mi to viac ako iné superhrdinské seriály, viac ako populárny seriál Hrdinovia. Sympatickí herci, dobrý dej, nenudí, celé to uzatvára šarmantná tigrica Julie Benz. Slovenský dabing to pekne oživil a prevedenie je výborné - Ivan Gogál / Michael Chiklis, Gabriela Škrabáková-Kreutz / Julie Benz, Dominika Žiaranová / Kay Panabaker, Tomáš Hallon / Jimmy Bennett, Alfréd Aczel / Romany Malco. Komickou postavou je Katie Andrews (Autumn Reeser), ktorá síce často v deji nevystupuje, ale keď už áno, tak to stojí za to - naivná, vtipná, úprimná a zlatá. Perfektne ju vystihla v slovenskom znení Jana Wagnerová. Reeser mi bola hneď nejak povedomá, ale nie zo seriálov ani filmov, ona bola jedna z kočiek z populárnej video hry Red Alert 3 ;) Škoda, že seriál nepokračoval. ()
Míchání rodiného dramatu a (no co si budeme nalhávat) jakéhokoliv jiného žánru vždy zavání průserem. Tvůrci NOF se zatím s tímto stigmatem vyrovnávají poměrně hrdinně. Tím chci naznačit, že mě rodinná dilemata ústřední rodinky zatím nezačaly štvát. Dají se přetrpět. Superhdinská omáčka také zatím nenabídla nic, co by stálo za zmínku. Seriál se tak veze na vlně neurážející průměrnosti. Bude to chtít trochu odvahy a malinko zariskovat, jinak pro případnou druhou sérii budou scházet diváci. PS: Tak druhá série nebude :) 70% ()
Škoda že byl tento seriál zrušen po první sezóně. Hodně mě to bavilo a aspon dalších 20 dílů bych No ordinary family klidně dal, aby se stihly řádně vyřešit všechny problémy a dějové linky. Největší plus musím dát především představitelům hlavní rolí, skvěle se doplňovali a byla prostě radost je sledovat. ()
Na No Ordinary Family som sa po skončení / zrušení obľúbeného seriálu Heroes veľmi tešil. Spočiatku, asi prvých 10 dielov, kým ešte dochádzalo k oboznamovaniu s postavami bolo celkom vydarených. Žiaľ postupne ako sa zápletky a dej nabaľoval, začal som pociťovať amatérsku snahu o vnútenú úspešnosť. Toto sa nezmenilo s nasledujúcimi dielami a po skončení prvej série môžem s istotou povedať že ďalšiu už sledovať nebudem, pravdepodobne neprekvapí ani nepoteší. ()
Po pilotu je jasné, že to nikomu oči nevytře - ani originálním dějem, ani grafickým zpracováním. Máme tu superhrdiny se spoustou family issues. Víc než k Heroes bych to přirovnala k The Incredibles. ()
Trošku drámy, trošku komédie, trošku superschopností, trošku rodinných problémov a aj trošku akcie ... asi tak by som zhodnotila NOF, seriál, ktorý nám ponúka "no ordinary" pohľad na ľudí so superschopnosťami a mne sa to páči :) Po všetkých hrdinoch, čo sa snažia zachrániť svet, je pre zmenu dobré sledovať ako sa s tým vyrovnáva obyčajná rodina. Veľmi príjemná oddychovka - 4* Po pozretí celej série hodnotenie nemením, ale ak niekto čaká poriadnu akciu, tak bude sklamaný. A ak nemáte radi seriály, ktoré majú len jednu sériu a končia cliffhangerom, tak vám NOF sledovať neodporúčam :) ()
Nejspíš ujíždím na těch seriálech, kde lidi mají superschopnosti, takže pro mě vhodný seriál. :) Bohužel není ale pro mě dostatečně poutavý a občas se při některých scénách nudím. Ovšem myslím, že má také svou originalitu, a proto bych mu dala 60%. ()
Pilot nemastny neslany, ale to bolo aj pri Heroes, tak hadam sa to rozbehne. Inaksie to vykrada asi vsetko, co sa vykradnut da - Fantastic Four, Lost, Heroes, atd atd. EDIT1: Po 6 epizodach sa to stale nijako nerozbehlo - 50%. EDIT2: Po prvej serii musim povedat, ze tento serial je uplna stoka. 15% za Julie Benz. ()
Takoví hraní úžasňákovi. Zatím moc pěkný .) ()
Nie, ďakujem. Radšej knihu! Nedá sa to pozerať! ()
Výborná prázdninová odpočinkovka. Nejsou to žádní Heroes, ale to neubírá seriálu na pohodovosti, sem tam vtipnosti a někdy dokonce i napínavosti. Poměrně škoda, že první sérií skončí. Julie Benz byla vskutku přerozkošná :) ()
Ale hej, celkom pohodový seriál. Nikde sa na nič netlačí a všetko sa postupne rozvíja. Obsadenie celkom postačujúce a príbehy zaujímavé. Škoda, že to tak rýchlo utli. Ale možno urobili dobre, lebo neskôr by to stratilo ten správny spád a začalo by to byť nudné. U mňa priemer. ()
Scénář se snaží nacpat deset epizod do jedné a uměle tak zvýšit tempo a drajv, jenže ve výsledku to vypadá nesmírně mizerně a i přes herce s úrovní je tenhle seriál ztrátou času. ()
Videl som len pár dielov, ale ničím výnimočným ma to nezaujalo. Jednoducho je to ďalší zbytočný seriál americkej produkcie. ()
Na televízne pomery to bol celkom slušný seriál, ktorý ste si užili, ak ste boli v predpubertálnom veku ako ja. Nehľadiac na primitívnu zápletku a konanie postáv, príbeh ma dokázal zainteresovať a členovia (ne)normálnej rodinky mali čosi do seba. Vtipný? Nie. Ale s nadhľadom a so správnym vyvážením znesiteľnosti a všednosti, ktorá neublíži (ale možno každého neuspokojí). U mňa nostalgické 3*. ()
Vedeli, že si potrpím na vyberané jedlo, preto prišiel lístok, že stretnime sa tam, kde som sa mohol dosýta, ale hlavne kvalitne najesť. „Prečo posielajú vždy jezuitov?“ spýtal som sa len zo zvedavosti bez postranných úmyslov. „Sme najlepší tajní a najtajnejší verejní.“ Z tej odpovede človek nebol múdri, no keď bolo treba zadať zákazku, vyhľadať akúkoľvek informáciu, či jednoducho postarať sa o nejakého človeka, boli na tieto práce geniálni. Malo ísť o geniálnu a schopnosťami obdarenú rodinu. Aj tentoraz mi ukazovali fotky nejakého plešatého silného pána, dve malé deti chlapec a dievča a ...a ženu. Jezuitov, ktorí následne vyvalili spŕšku informácii prečo tam mám ísť, čo urobiť, aké nebezpečenstvá hrozia, som nepočúval, pretože som civel na Blondínu s prosebným pohľadom. V mysli mi napadali desivé myšlienky prevtelenia, ale než som dohrýzal posledný kúsok morčaciny „coq au win“ vyletelo: „ Beriem, idem, odchádzam už dnes večer, ďakujem vám, ste zlatí“ a takmer som im dal bozk na čelo. Mojej ochote sa čudovali, no ja som už hodil 50 € na stôl, hoci som bol v dlhoch, a bez rozlúčky som sa ponoril do nočných ulíc Krakowa. V lietadle, ktoré neznášam, som hútal len nad obmedzenými možnosťami ako sa predstaviť. Svoju posmrtnosť nemôžem spojiť s ich schopnosťami a radšej zostanem, apropo ako vždy, v utajení. Ale jedno som vedel isto, k nim sa musím dostať cez tú ženu, vedkyňu, to nádherné omráčenie so silou vytlačiť realitu a ohnúť časopriestor, pretože pozor vážení, prosím, dovolíte, ja prechádzam. K tomu typu ženy som mal len málo spôsobov. Ad 1. Zachránim ju z nafingovaného únosu. Risk bol v tom, že bude rozrušená a len sa poďakuje a žiadne pozvanie na rodinnú večeru nebude. Alebo aj nie a z vďačnosti tu večeru mám istú. Ad 2. Vtrielim do ich domu, šarmantne sa predstavím, že som ten a ten a som im k službám, pričom žmurknem na mamu rodiny. Risk. Ten silný chlapík by použil kuchynskú linku, aby ma vypudil ako škodnú, no keďže sa mi nič nemôže stať, zistili by, že nie sú sami. Ad 3. Ísť na to cez deti, citové vydierania..... Ďalšie možnosti, ktoré sami rojili v hlave boli mrzuté, otravovali ma a boli len variáciou na chudobné 3 body vyššie. Zaspal som. Kapitán ohlásil ešte tri hodiny letu. V sne prišiel ku mne anjel, že ho postrelili pri večnom boji dobra a zla. Kolísal sa zo strany na stranu a prvú pomoc som mu poskytoval len tak, že jeho zranenie prechádzalo na mňa. Keď sa bolesť zväčšovala, strhol som sa na sedadle, že pár ľudí okolo na mňa pozrelo. No mal som nie utrnulý, ale slastný pocit. Mám to! Postrelím sa, s krvou sa doplazím pred dvere domu alebo jej práce a poprosím o pomoc krásnu pani. Až ma bolelo brucho od stresu, či tento nápad vyjde. Vyšiel. Keď sa nado mňa skláňala, aby mi pritlačila obväz na (neexistujúcu, o čom ona nemohla vedieť) ranu, bol som ako Ježiš na Piete. Nepotreboval som vtedy nič, iba jej starostlivé, pokorné ruky, neistú a Goyovskú tvár, ktorá rozosieva rozplývajúci sa stav. S mojej mimiky sa dalo čítať, preto sa až nesmelo usmievala v rozpakoch, s otázkou „kto je pre všetko na nebi tento chlapec ?“. Nasledujúci rok som s nimi zažil kopec zábavy, ale aj hutnej akcie, kde stále som pomáhal odvracať útoky nie príliš vydarených zlých chlapcov. O tom, že som sa do Stephanie zamiloval som nikomu nehovoril, ale bolo to nesmierne ťažké. Rozvrátiť rodinu som nemohol a jezuiti by mi to nikdy neodpustili. Všetky stavy lásky sa teda museli odohrávať len v mystickom režime. Mesiac po príchode do Európy som sa potuloval, pretože jej tvár mi neschádzala s mysle. Robil som bordel, párkrát si posedel vo väzení, organizoval som menšie vzbury... Chcel som zabudnúť, no nešlo to. A tak som to musel len prijať a vyrovnať sa s tým. Hlásenie som podával už umiernený, a znova čistý s jemným puncom elegantnosti. V dánskej Nome pri dvanásťchodovom menu som jezuitom vysvetlil, že je to na jej počesť. Celú genézu som začal rozoberať. Od slabých zloduchov, kopec zaoceánskeho klišé, málo efektných bojov, absencie napätia, dokonca som mal aj výhrady voči výzoru otca rodiny....pričom pri negatívach som sa zastavil, až keď som mal ústa plné prepeličích vajíčok. „No celé, vravím im, je to obohnané takým nádherným puncom civilnosti a každodenných problémov, že si ma podvedome získaval každou našou ďalšou životnou epizódkou. Je to podarená a iniciatívna rodina a vyhlasujem, že ich treba chrániť a podporovať.“ Jezuiti boli bledí a iba cez úzku štrbinku pier precedili: „Ale veď vy ste ich mali zabiť!!! Zlyhal už po niekoľkí raz. Vy ste babrák Merisi!! No nič, v USA máme kopec ľudí...“. Kedysi dávno ma Indiáni naučili pri istých príležitostiach držať kamennú tvár. Teraz sa to zišlo. „Kto vedel o mojej misii?“ „Poverenie dávajú naše tajné inštancie, ale o tomto konkrétnom len my dvaja.“ Ešte v ten večer niekto zočil dve mŕtvoly plávajúce vo vode Oresundského prielivu. Áno. Cítil som sa previnilo. Ale keď som si premietol jej beh a „pristátie“ pri ktorom prebúrala stôl a spadla na mňa, pričom sa ospravedlňovala, nemohol som inak. História to raz pochopí a bude vedieť, že aj týmto vzdialeným spôsobom, som ju chránil. Z chladného Dánska som sa podľa nevej depeše mal rýchlo dostaviť k Giorgiovi Fillipimu. Hm. Takže Bazilika sv. Pavla za hradbami. Konečne do tepla. Zapadajúce slnko nad severskou krajinou utužilo postreh, že budem tu, až sa vráti v ďalších epizódach. (videné JOJ, august 2014) () (méně) (více)