Spartakus

Spartacus: Blood and Sands (100%) je ďalší seriál z dielne HBO, ktorý je predovšetkým kvalitný. Možno vám to príde ako vykrádačka 300 a Gladiátora, ale presne tak to aj malo byť. Tvorcovia mi naservírovali posvätnú pôdu, na ktorej ukázali fajn akcie. Čo sa týka hereckého obsadenia, tak u mňa herecký objav Andy Whitfield rozhodne zabojoval a svojou charizmou dokázal moju pozornosť upútať aj pri menej zaujímavých scénach. Ostatný herci boli tiež dobrý (Manu Bennett, Peter Mensah) a dokonca by som povedal, že si tie role podaktorý aj užívali (John Hannah, Lucy Lawless). Tento seriál, ale neokúzli len 300-vkovým vizuálom, ale aj prekvapivo brutálnymi akciami, erotikou, skvelou hudbou a hlavne dobrým príbehom, ktorý je v každom diely dosť zaujímavý aby ste sa nenudili. Za seba môžem povedať, že som sa moc nenudil a skôr som si to užíval ako tie dobroty, ktoré som konzumoval počas tých 13 hodín. Spartacus: Vengeance (85%) nadväzuje presne na Blood and Sand. Potom čo Spartacus dobil Batiov dom on a hrstka ostatných gladiátorov sa skrývajú v kanalizacii mesta, či v lese a ide za pomstou. Príbeh už nie je tak dobrý ako v prvej sérii, za to akcii pribudlo viac a sú aj zaujímavejšie. Najvačšie mínus druhej série je strata Adnyho Withfielda, ktorého som si skutočne oblúbil. Jeho nahradník vyzerá skôr ako zahradník a nie ako Spartacus. Ale nejde tu len o svaly, Liam McIntyre nevzbudzuje také sympatie ako Whithfield, no naštastie sú tu aj staré známe tváre, ktoré je radosť vidieť bojovať bok po boku. Hovorím nie len o čoraz lepšom Manu Bennettovi (Crixus), či Peterovi Mensahovi (Oenomaus), ale hlavne o Dustinovi Clareovi (Gannicus), ktorý je rozhodne prínos a tým pádom prequel God of the Arena nie je len obyčajný prequelom, ale v niektorých dejových linkách sa tu v ňom pokračuje. Spartacus Vengeance je stále dobrý seriál, no najväčšie mínus je preobsadenie postáv a slabší príbeh. Spartacus: War of Damned (95%) je zavŕšenie celého seriálu, kde sa Spartacus stretne zoči voči jednému s najvyšších generálov. Týchto posledných desať dielov je rozhodne zaujímavejších a výživnejších ako v predošlej sérii. Predovšetkým som si zvykol už na nového Spartacusa a príbeh ma rozhodne väčšie grády. Spartacus už ma dosť veľkú armádu a tak sa neschováva len v lesoch, ale ide dobiť rovno celý Rím. Akcie sú veľkolepejšie a prepracovanejšie ako v minulej sérii a rovnako je na tom aj príbeh, ktorý v každom diely ma čím prekvapiť. Taktiky útokov nikdy neprestanú prekvapovať a sila Ríma a záporných postav je nie len dvojnásobná, ale skutočne hrozivá. Obzvlášť potom čo si obľúbite niekoľko postáv. Záverečná séria je rovnako brutálna ako predošlé a rovnako neprestane prekvapovať. War of Damned si môže pripísať body predovšetkým za akciu, ktoré sú veľkolepejšie a dramatickejšia ako kedy koľvek pred tým. (13.08.2011)

Spartacus: Blood and Sands (100%) je ďalší seriál z dielne HBO, ktorý je predovšetkým kvalitný. Možno vám to príde ako vykrádačka 300 a Gladiátora, ale presne tak to aj malo byť. Tvorcovia mi naservírovali posvätnú pôdu, na ktorej ukázali fajn akcie. Čo sa týka hereckého obsadenia, tak u mňa herecký objav Andy Whitfield rozhodne zabojoval a svojou charizmou dokázal moju pozornosť upútať aj pri menej zaujímavých scénach. Ostatný herci boli tiež dobrý (Manu Bennett, Peter Mensah) a dokonca by som povedal, že si tie role podaktorý aj užívali (John Hannah, Lucy Lawless). Tento seriál, ale neokúzli len 300-vkovým vizuálom, ale aj prekvapivo brutálnymi akciami, erotikou, skvelou hudbou a hlavne dobrým príbehom, ktorý je v každom diely dosť zaujímavý aby ste sa nenudili. Za seba môžem povedať, že som sa moc nenudil a skôr som si to užíval ako tie dobroty, ktoré som konzumoval počas tých 13 hodín. (09.05.2017)

Spartacus: Vengeance (85%) nadväzuje presne na Blood and Sand. Potom čo Spartacus dobil Batiov dom on a hrstka ostatných gladiátorov sa skrývajú v kanalizacii mesta, či v lese a ide za pomstou. Príbeh už nie je tak dobrý ako v prvej sérii, za to akcii pribudlo viac a sú aj zaujímavejšie. Najvačšie mínus druhej série je strata Adnyho Withfielda, ktorého som si skutočne oblúbil. Jeho nahradník vyzerá skôr ako zahradník a nie ako Spartacus. Ale nejde tu len o svaly, Liam McIntyre nevzbudzuje také sympatie ako Whithfield, no naštastie sú tu aj staré známe tváre, ktoré je radosť vidieť bojovať bok po boku. Hovorím nie len o čoraz lepšom Manu Bennettovi (Crixus), či Peterovi Mensahovi (Oenomaus), ale hlavne o Dustinovi Clareovi (Gannicus), ktorý je rozhodne prínos a tým pádom prequel God of the Arena nie je len obyčajný prequelom, ale v niektorých dejových linkách sa tu v ňom pokračuje. Spartacus Vengeance je stále dobrý seriál, no najväčšie mínus je preobsadenie postáv a slabší príbeh. (09.05.2017)

Spartacus: War of Damned (95%) je zavŕšenie celého seriálu, kde sa Spartacus stretne zoči voči jednému s najvyšších generálov. Týchto posledných desať dielov je rozhodne zaujímavejších a výživnejších ako v predošlej sérii. Predovšetkým som si zvykol už na nového Spartacusa a príbeh ma rozhodne väčšie grády. Spartacus už ma dosť veľkú armádu a tak sa neschováva len v lesoch, ale ide dobiť rovno celý Rím. Akcie sú veľkolepejšie a prepracovanejšie ako v minulej sérii a rovnako je na tom aj príbeh, ktorý v každom diely ma čím prekvapiť. Taktiky útokov nikdy neprestanú prekvapovať a sila Ríma a záporných postav je nie len dvojnásobná, ale skutočne hrozivá. Obzvlášť potom čo si obľúbite niekoľko postáv. Záverečná séria je rovnako brutálna ako predošlé a rovnako neprestane prekvapovať. War of Damned si môže pripísať body predovšetkým za akciu, ktoré sú veľkolepejšie a dramatickejšia ako kedy koľvek pred tým. (09.05.2017)