Schindlerův seznam

"Tu na meno Oskar Schindler len tak nezabudnú". Ako začať. Už po siedmy raz dostávam presný zásah do vlastného podvedomia. Po prvom pozretí som ostal prilepený k sedačke a dlho som nevedel čo mám robiť alebo povedať. Žiadny výraz v tvári, žiadny pohyb, len som si postupne dával dohromady práve videný film. Každý jeden výjav, pamätihodné scény, ktorých bolo strašne veľa, perfektnú prácu s kamerou, ktorá mi tieto obrázky podávala každú chvíľu, pamätám si na všetko čo vo filme bolo, po chvíli viem, že to obyčajný film nebol. Viem, že som obarený ostal vďaka trom hodinám, pri ktorých som doslova prilepený k blikajúcej čiernobielej obrazovke presedel. Jediná sekunda v trojhodinovom mori ma poznačila. Minúta ma dokázala tak emocionálne zasiahnuť, že jediná slza, ktorá sa hompáľala na mojom líci dole až k brade rozhodla, že som svedkom práve videného filmu, ktorý nemal v histórií kinematografií obdobu. Tridsať minút, presne polhodina ustanovila verdikt, že ďalší film vidieť nemusím, mal som tu česť nahliadnuť za filmové možnosti. Rozhodlo sa o tom, že dokonalý film konečne existuje. Po troch hodinách som potreboval hospitalizovať. Viezlo sa to so mnou ako z kopca a potreboval som si všetko sakramentsky rýchlo v mojej malinkej hlave urovnať. Ak by som to neurobil asi by som zošalel a prišiel o svoj zdravý rozum. Po urovnaní všetkých zbesilých myšlienok, ktoré sa ma pokúšali pripraviť o kontrolu nad sebou samým som si povedal, že to neuponáhľam a dám si chvľu pauzu, a film si s odstupom času pozriem znova. Prešiel nejaký ten čas a na ďalšiu projekciu som bol už dostatočne pripravený. Aj tentokrát som opäť prišiel o svoju slovnú zásobu. Po dlhých a zároveň krátkych troch hodinách som opäť ostal nemo hľadieť na blikajúcu obrazovku, kde ešte bežali záverečné titulky. Zrak som potom upriamil na stenu, kde nebolo nič k videniu. Ani som po pravde nič vidieť nechcel, len som si privrel oči a užíval si okamžik, ktorý patril iba mne. Prebehli mi v mysli okamihy, ktoré boli výlučne vo filme, ktorých si najviac cením a nevysloviteľne vážim. Boli v takom množstve, že eufóriou moje podvedomie takmer prasklo. Toľko milosrdnosti, láskavosti a obetavosti, bolo toho strašne veľa na mňa, stráviť niečo tak nadľudského. Možno preháňam, no ja si to osobne nemyslým. Na nasledujúci deň som stále dával dohromady druhú projekciu, každý jeden detail, výjav, jednotlivé scény som si v hlave premietal a opakoval dialógy, ktoré mi vedeli vyroniť slzu z oka. Ten film som poznal veľmi dobre, no stále ma prekvapoval a po každom ďalšom pozretí ma privádzal do rozpakov, z ktorých som sa ťažko spamätával. Bol tak podmanivý a vedel ma obkľúčiť a mne nič iného neostávalo len sa poddať a sledovať jeho vycibrenú krásu, ktorá sa v dejinách filmov opakovať už nemusí. Po tretí a neskôr aj štvrtý raz čo som si film opäť pustil som lamentovať už nemusel. Tento film sa stal pre mňa synonymom ľudskosti. Ukázal mi, že sa na prvý pohľad nezachrániteľne dá zachrániť. Že sa človek vie obetovať za dobrú vec a priniesť do krutého sveta rovnováhu, ktorú potrebujeme na prežitie. Pred pár rokmi som ešte nevedel, že raz uvidím film, ktorý bude dokonalým príkladom filmovej dokonalosti. Netušil som, že príde deň a s nim aj film, čo by poukázal na fakt, že sa dá natočiť dielo bez najmenšej chybičky. Nie je veľa filmov, ktorých by som ospevoval do kadejakých výšin, Schindlerov zoznam prekonal všetko. Očakávania a všiny hneď niekoľko krát. Pre mňa číslo jedna a suverénne vedie v mojom filmovom rebríčku. Takže dvere filmovej dokonalosti boli otvorené. A vďaka komu?, vďaka fenomenélnemu režisérovi Stevenovi Spielbergovi. Spielberg sa s týmto srdcervúcim dielom trvalo zapísal do filmových dejín a sám ustanovil nový chod dejín, a zároveň ukázal svoj potenciál a hlavne dobrého človeka ktorým je, lebo iba tá ľudská bytosť, čo cíti hlboký súcit nad padlými hrdinami druhej svetovej vojny a chce ukázať svetu, že to boli ľudia ochotní bojovať zo všetkých možných síl aby vybojovali svoju vytúženú slobodu, iba ten dotyčný vie natočiť film takéhoto nevívaného formátu. Veľmi si vžim tohto režiséra už len preto, že to sfilmoval tak dramaticky a súbežne aj nežne a pridával do filmu tragické tóny, ktoré zas kombinoval s jemnými. Vyvážil celkovú harmóniu a reálne podal vtedajšiu situáciu jednotlivému konzumentovi. Nevnucoval nám nacistov, ponúkol nám iba jedného, ktorý sa rozhodol pre správnu vec a to, že nám pomôže zachrániť utlačovaných. Žiadny blockbuster alebo prekomerčnená záležitosť ani uťahovanie si opaskov, len obyčajne posolstvo jedného národa, ktoré bolo práve spomínaným režisérom pôvabne sfilmované. Tento film sa dá považovať aj za iskierku takmer pokoreného národa, ktorá slabučko tlie ale za pomoci vhodného prostredia a vhodných prostriedkov sa rozhorí na skutočný oheň, živelný, ktorý bude hlásať výhru. V závere pán režisér nenecháva nič na náhode, Schindlerovi židia žijú a vďaka nemu sa môžu ďalej rozrastať. Záver bol pre mňa skutočne silným aspektom k lepším zajtrajškom a zároveň bol aj zdrvujúci, už nie jedna ale omnoho viac sĺz sa začalo kotúľať na mojej červenkastej tvári, hrdo som si ich rukávom utrel a ďakovne pozrel na titulky kde bolo vyobrazené meno režiséra, ktorý uskutočnil tento majestátny film. Musím taktiež okrem perfektnej režijnej práce pána Spielberga pozdvihnúť hudobného majstra na svojom mieste Johna Williamsa. Pre mňa je nenahraditeľný hrdina celého filmu. Jeho soundtrack, ktorý hebko hladí ponurú atmosféru a krásne nezabudnuteľné momenty, ktorý už len s ním okorení sú pre mňa nevídaným rajom. A priznám sa, v takom, v ktorom by som chcel aj žiť a žiť aj za cenu neutíchajúcej vojny, ktorú by som sa pokúsil držať na dištanc. Priniesť niečo nové do utrpeniami preplneného sveta, rovnováhu a spravodlivosť a bojovať, i keď by to znamenalo smrť, no lepšie ako sa bezmocne vrhnúť trízniteľovi rovno do náruče. No háčik je v tom, že to by som najprv musel vynájsť stroj času a sám sa teleportovať do čias druhej svetovej vojny a stať sa Oskarom Schindlerom. On je hrdina, i keď nacistického pôvodu, on toto všetko podstúpil. Prišiel s jedným kufrom a chcel odísť s dvomi no odišiel s vedomím, že daroval slobodu vyše tisícom vopred na likvidáciu určených ľudí. Mohol kľudne odísť s kuframi plnými peňazí, no neurobil tak a za peniaze kúpil životy, ktoré mimochodom majú nevyčísliteľnú hodnotu. Vydlaždil im cestu k lepším zajtrajškom. Obetoval sa, zbankrotoval, nemal žiadne peniaze, ale získal to najcennejšie čo mohol - ľudskú priazeň a súdržnosť. Schindlerovi židia tak ich pomenovali po svojom záchrancovi, samozrejme. Na konci mu vzdali česť a hold za činy, ktoré ho robia dobrým človekom. Darovali mu symbolicky zlatý prsteň, ktorý vyjadroval ich vďaku za životy, ktoré im zachránil práve Oskar. Bol to nacista, handrkoval sa s nacistami, profitoval so židovskej práce, no netušil, že za tým všetkým môže byť omnoho viacej ako prostý šum papierových peňazí. Ako som už na začiatku poznačil: "Tu na meno Oskar Schindler len tak nezabudnú", a tak sa aj stalo. Nezabudnú naňho kvôli obrovskému obnosu peňazí, ktoré mohol za istých okolností získať, ani za to, že židovskú rasu vraždil ako na bežiacom páse to už vôbec, ale nezabudnú naňho kvôli skutkom, ktoré na počiatku mylne vykonával a ku konci už premyslene a spísal listinu žijúcich - svoj Schindlerov zoznam. Kde ako on povedal, mohlo byť omnoho viacej mien kebyže ma viacej peňazí. A chcel aspoň jedného jediného človeka, ktorého by mohol hodiť do mora života. Pokorený sa ešte domáhal, chcel iba jedného, ktorého by vymenil sa predmetnú vec či peniaze. No urobil toho už veľa, niekto by povedal, že až moc. No je mu to nestačilo. Považoval sa za zlého človeka, ktorý zachránil len hŕstku židov. Pravda je taká, že zachránil toľko ľudských životov, že ani dodnes toľko životov nikto nezachránil. Chcel by som osobne spoznať túto postavu, jej charakter a hľadieť hrdo na ňu, a samozrejme by som jej potriasol pravicou na náznak vďaky, ktorej dôvod už rozpisovať nemusím. To by bolo o Oskarovi asi všetko. Zhrňme si to. Bol to vojnový hrdina, ktorý urobil nemožné pre spoločnosť a jeho postava bude ešte dlho v dobrom spomínaná. Najmä v židovskom národe. A aj vďaka režisérovi, ktorý ho v pozitívnom svetle ukázal. No napísal som už toho dosť. Teraz by som začal rozoberať technickú stránku filmu. Liam Neeson, herecky mág, ktorý stvárnil samotného Oskara Schindlera ma u mňa (i keď Oscarom bol nedocenený) obdiv. Jeho výkon len zdvojnásobnil originalitu hrdinnej postavy. Veľmi dobrý herec, výkon bol miestami až nadľudsky, na jeho zvláštne mimiky v tvári a na jeho smutné oči pri uzavretí listiny žijúcich nikdy nezabudnem. Postava bola preňho stvorená a on ju nehral ale žil. Ďalší skvelý herec Ralph Fiennes, ktorý síce bol zatienený bravúrnym Neesonom, no zápornú postavu takéhoto kalibru sa dnes hľadá ťažko. Exceloval, jeho krutosť bola ohraničená miernou láskavosťou a priateľskou súdržnosťou. Tak tiež ako u Liama bola postava preňho ako ušitá na mieru. Ku sklonku jeho života, kde mu nevedeli skopnúť malinký stolček s popod nôh kvôli jeho nadváhe bola pre mňa pamätihodná scéna. Ben Kingsley, šikovný židovský účtovník Itzhak Stern, ktorý jedného zo zachránených stvárnil podal nevídané maximum. Miestami prevýšil svojim hereckým prístupom samotného Amona Goetheho. Hudobný skladateľ John Williams ako som už spomínal, veľký hrdina, hudobný hrdina, ktorý z filmu urobil poctivo ozvučenú filmarčinu. Kameraman Janusz Kaminski svojou bezchybnou kamerovou prácou divákovi servíruje reálny čiernobiely obraz, ktorý je úchvatný, každý moment je dramaticky, drsný a svojím spôsobom aj omračujúci, ale aj emotívne podmanivý. Dramaturgicky nadfunkčný film, dialógy pravdivo, miestami desivo vyrozprávané, scenár nemá ani najmenšiu skulinku, nič nevyčnieva, všetko uhladene do seba zapadá. Dejová rovina je konceptuálne dodržaná, všetko je podané podľa potrieb najrozšírenejšieho diváckeho vkusu. Spomenuté prednosti dokopy vytvárajú MEGAKLENOT. Nepredajný a nenapodobiteľný kvôli režisérskemu rukopisu, ktorý sa pýši na krku tým, o ktorých vypovedá. Iba oni môžu ukázať našim smerom a uistiť nás, že ho uchovajú v dobrom úmysle a nehodlajú ho nijak zhanobiť. Tento film mi ukázal určitý filmový smer, ktorým by som sa mal uberať a aj jeho celkový pohľad. Nie je toľko filmov, ktoré by ponúkli to, čo ponúkol tento. Vždy je to úvod, jadro, záver a nejaký konflikt, no do filmu musíte vniesť trochu osobnosti, kreatívnosti a samozrejme originality, ktorá rozhoduje o celkovej kvalite daného snímku. Nemali by ste sa pridržiavať striktne pravidiel a zásad, lebo s nimi máte len obyčajný film. A takých je dnes už nespočetne veľa. Schindlerov zoznam je film jeden z mála, ktorý sa zásadnými pravidlami neriadi, drží sa svojej cesty a ani na okamih z nej nevybočieva. Počas cesty ponúka konzumentovi príbeh o holocauste, o nočnej more, o milosrdnosti, obetavosti a o záchrane, ktorá ustanovila nový beh dejín. Pre mňa je Spielbergov film o židoch a o ich umiestení vo vojne neskutočne reálne podané (drsné a pravdivé), ťaží zo všetkých scén,( dievčatko podfarbené červenou farbou je pre mňa moment filmu), technická stránka je vyčačkaná (kamera, réžia, scenár, strih, výprava) a posolstvo je konečne vo vytúženom cieli (židovský národ sa konečne oslobodili). Na záver už dodám, že piata a nedávna siedma projekcia ma nadobro presvedčili, že si žiadnu filmovú prestávku už dávať nemusím. Schindlerov zoznam je najlepší film aký som kedy videl. A skalopevne verím, že ním aj ostane. 200% (30.08.2012) (méně) (více)