Zmeškaný hovor

Konečně jsem po dlouhé době viděl slušnou duchařinu u které jsem se nemusel cítit trapně za autory. Tvůrci si některé scény jako například v televizním studiu mohli odpustit, ale dobrých scén zde bylo více například v nemocnici nebo minuty před smrtí. Atmosféra je hodně dobrá a osobně jsem jen čekal komu dál zazvoní telefón a jak zazvonil tak jsem měl hodně divný pocit. (07.06.2010)

Milujem strašidelné zámky v lunaparkoch. Jarmorková invenčnosť potulných komediantov i výmyselníkov zo stálych zábavných parkov je v dokonalých prípadoch rozkošne pastelovo zvrátená a morbídne úchylná. V tých horších sa dá aspoň zasmiať, no a v tých najslabších sa dá aspoň na chvíľu pobudnúť za dňa v tme. Zmeškaný hovor mi pripomenul atmosférou blúdenia očami diváka v temnote plátna, v snahe niečo zachytiť, práve strašidelné domy. A z tohto pohľadu ide o priemer. Slabinou je práve absencia momentu prekvapenia a z neho plynúceho strachu (až na pár výnimiek ide o opozeraný štandard). Potešil záver, odkazujúci na teritórium akýchsi zvrátených hier, kombinujúcich v rovnoprávnej rovine sadizmus so samaritánstvom a poukázanie na to, že len zneužívaní v detstve môžu pochopiť násilnosti ostatných. No a z pohľadu strašidelného zámku zaujalo podanie sklenej nádoby z embryom naloženým v tekutine do rúk vystrašenej dievčiny. To by bola pri jazde vozíčkom labyrintom hrôz s dámou Vášho srdca iste trefa do čierneho! (11.06.2008)

Samara se naučila používat mobil aneb inspiracemi slavnějších duchařin protkaný horor v režii originálního režiséra Takashi Miikeho. Ano, koncepčně příliš neodlišitelný od všech těch Kruhů a Nenávistí, nicméně právě díky režisérově rukopisu a zajímavém, nicméně fantasmagoricky překombinovaném ději pořád velmi slušný horor. Hlavně, když (marně) hledáte strach za Atlantikem. (14.09.2009)

Japonský Nezvratný osud. Mrazivo-vyvražďovací mysteriózny ducharský horor. Japonci fakt vedia, ako vystrašiť diváka a dohnať ho k nočným morám, ako je napríklad už nikdy nenechať pootvorenú skriňu. Aj keď je pravdou, že temer všetky japonské hororové snímky sa nesú v jednom v a tom istom základe čoby "zlobivý duch". Tak toto je pre mňa jednoznačne najlepšie a najhrôzostrašnejšie stvárnenie. Niekoľko týždňov som nemohla zo seba striasť myšlienku na mobil-zabiják a vyzváňací tón znamenajúci ortel smrti. Taktiež aj nočné mory, kedy som nedokázala zaspať bez zasvieteného svetla a bez náznaku civilizácie aspoň v podobe rádiá. Už len preto neupustím ani jednu hviezdičku. (08.05.2008)

Je to dosť dobrý japonský horor. Má výborný príbeh o záhadných zmeškaných hovoroch, ktoré postupne dostávajú študenti z jednej školy, v ktorých počujú svoj vlastný hlas okamih pred smrťou, pričom sú z blízkej budúcnosti a vždy sa správa naplní. A tak študentka, ktorej sa to tiež týka sa pripojí k príbuznému jednej z obetí, aby našli pôvodcu zla a zastavili to. So spracovaním som spokojný, spočiatku ešte film pôsobí takým komornejším dojmom, čo ale vôbec neprekáža, ale časom sa to slušne rozbehne a zvyšok je už klasická detektívna fáza a kontakt s pôvodcom zla. Hororových scén je tu plno, sú rovnomerne rozmiestnené po celej dĺžke filmu a aj ich kvalita je na slušnej úrovni. Sú rozmanité, tie prvé sú ešte také jednoduchšie, ale svoju úlohu splnia a vrchol filmu je už bezpochyby celá časť v televíznom štúdiu a to nápadom aj prevedením a nesklame ani záverečná fáza s hmotným protivníkom v nemocnici. Páči sa mi aj atmosféra, ale napätie funguje len minimálne. Herecké obsadenie je na tom dobre, Kō Shibasaki v hlavnej úlohe a slušné vedľajšie postavy. Réžia je vydarená, Takashi Miike si aj s týmto pre seba nezvyklým žánrom poradil dobre a nič nemôžem vytknúť ani technickej stránke. Zmeškaný hovor využíva ten istý koncept, ako Ring, ale má neporovnateľne viac hororových scén, čo mi určite lepšie vyhovuje. Pre mňa je to jeden z najlepších japonských hororov. Objektívna kvalita filmu- 75%, film sa páči mne na 77%. (16.08.2011)