Černé zrcadlo

Životy, ktoré dnes žijeme, sú úzko späté s novými technológiami a sociálnymi sieťami, vyvíjajúcimi sa niekedy tak rýchlo, že to ani nestihneme zaregistrovať. Či si to chceme priznať, alebo nie, viac či menej sa dotýkajú každého z nás. Nikdy predtým nebolo jednoduchšie žiť "dokonalý" život, a zároveň ten "dokonalý" život závidieť niekomu inému. V spleti "dokonalosti" sme všetci, ale jedného dňa sa nám môže vymknúť spod kontroly. A potom už bude neskoro. Práve na technologické výdobytky doby, všadeprítomnosť a moc sociálnych sietí v troch epizódach svojským spôsobom upozorňujú tvorcovia prvej série seriálu Black Mirror. Tri epizódy, tri príbehy, traja režiséri, rovnaký odkaz, ale rozdielna kvalita. Presne taká je táto séria v skratke. Hoci papierovo sa javí, že vo svojich troch epizódach skrýva kontroverzné témy, šokujúce obrazy a desivé vízie moderného sveta, nie je to úplne tak. Samozrejme, dalo by sa polemizovať o tom, čo je a čo nie je kontroverzné, šokujúce a desivé, no vo finálnej podobe pôsobia epizódy prvej série oveľa jemnejším dojmom, než ako sú opísané. Z hľadiska príbehu možno na každej z nich bezpochyby oceniť námet. Ak má však divák "veľké oči", samotné príbehové spracovanie ho následne sklame, pretože, ako už bolo spomenuté, nie je dej ani jednej z epizód vyhrotený na maximum, ako sa prvotne môže zdať. Kvalitatívne nepredstavujú epizódy jeden celok, ale takisto sa líšia aj navzájom. Z trojice najlepšie jednoznačne vychádza posledná epizóda, nesúca názov The Entire History of You, ktorá vyniká nielen svojím námetom, ale najmä vykreslením hlavných postáv, podstupujúcich morálne skúšky, v ktorých je vďaka zabudovaným pamäťovým čipom prakticky nemožné klamať. Toby Kebbell v roli Liama je jednoznačne najlepšou postáv nielen v rámci tejto epizódy, ale celej série vôbec. Hneď za ním v tesnom závese nasleduje Daniel Kaluuya v roli Binga Madsena v epizóde Fifteen Million Merits, ktorá sa odohráva v akomsi dystopickom univerze budúcnosti, ale vynikajúco reflektuje dnešný vplyv reklamy a mnohokrát hlúpych televíznych show, zdanlivo sa tváriacich ako vstupenka do raja. Najslabšou epizódou série je hneď tá prvá - The National Anthem - ktorá sa snaží vyložene šokovať, a zároveň ukázať, ako ďaleko je človek ochotný zájsť, aby niekoho zachránil. V mnohom však postráda aspoň minimálnu vierohodnosť, čím si sama podpisuje ortieľ. Black Mirror - Season 1 je čiernym zrkadlom nastaveným spoločnosti, ktoré svojím viac či menej futuristickým poňatím reflektuje nás dneška v záplave moderných technológií. Zároveň je to však trojica spolu priemerných epizód, ktorých napísané obsahy vyznievajú oveľa lákavejšie, kontroverznejšie, a do istej miery možno aj lepšie, než ako v skutočnosti nakoniec pôsobia. To však v žiadnom prípade neznamená, že by sa im mal divák vyhnúť, práve naopak. Ich spracovanie je akýmsi mementom toho, že čím viac sme pohltení sociálnymi sieťami a technológiami doby, tým menej vnímame realitu takú, aká v skutočnosti je. (09.04.2019)

Ak niekoho desia viac či menej možné vízie pretechnizovaného sveta v epizódach prvej série seriálu Black Mirror, druhá séria ho dostane naplno. Tvorcovia tentokrát prichádzajú so štyrmi epizódami, opäť zasadenými do blízkej antiutopickej budúcnosti, v ktorej je život ľudí ovplyvňovaný technológiami zo všetkých strán, pričom v niektorých epizódach sú tieto technológie priamo súčasťou ľudského tela. Zatiaľ čo prvá séria seriálu je skôr iba lepším kvalitatívnym priemerom, ktorý možno dokonca označiť aj za mierne sklamanie, druhá séria je, až na výnimku tretej, politickej ladenej epizódy s názvom The Waldo Moment, nadpriemernou záležitosťou s doslova postupnou gradáciou kvality. Treba pripomenúť, že základným kameňom úspechu v prípade prvej, druhej a štvrtej epizódy je v prvom rade najmä ich námet, ktorý je, podobne ako mnohé antické skulptúry, vybrúsený takmer k dokonalosti. Jednotlivé, od seba nezávislé príbehy, nútia diváka niekedy až so zatajeným dychom sledovať dianie na obrazovke, dokážu ho držať v neustálom napätí, a nútia ho pýtať sa "Prečo?". Epizóda Be Right Back síce takou vyložene ešte nie je, ale ponúka pohľad na svojské vyrovnanie sa smrťou blízkeho človeka, a na to, že umelá inteligencia, nech je akokoľvek inteligentná, nikdy nebude skutočným človekom. Navyše tu v hlavnej úlohe vystupuje pôvabná Hayley Atwell. Za to už epizóda White Bear so svojím futuristickým poňatím stredovekého lovu na čarodejnice, ale najmä vianočný špeciál White Christmas, sú obidve skoro až päťhviezdičkovým vyvrcholením celej série. Práve záverečná, vianočne ladená epizóda, ponúka divákovi neuveriteľný príbehový zážitok s viacerými zaujímavými dejovými zvratmi. Nie nadarmo sa preto na jej konci môže divák pristihnúť, ako bez slov sleduje titulky, spracovávajúc čo vlastne videl. Slovami sa dá táto epizóda poriadne opísať len ťažko. Treba však zdôrazniť, že práve kvôli príbehom, akým je napríklad aj tento, je kinematografia tak nádherná. V hlavnej úlohe Jon Hamm, predstavujúc najlepšiu postavu celej série, ktorému sekunduje menej výrečný, ale rovnako dobrý Rafe Spall. Black Mirror - Season 2 v porovnaní s troma úvodnými epizódami jednoznačne získala na kvalite. Druhú sériu možno považovať za kvalitatívne nadpriemernú záležitosť, ktorá znovu zaujme najmä vďaka námetom jednotlivých epizód a ich pretaveniu do finálnej podoby antiutopických poviedok, ku ktorých skutočnej podobe sa deň čo deň nenápadne približujeme. Príbeh, technické spracovanie, ale aj pomerne neopozerané herecké tváre, dodávajúce jednotlivým dielom väčšiu mieru autenticity, sú dôvodmi, prečo stojí za to (nielen) túto sériu vidieť. A ak aj nie celú, minimálne vianočný špeciál White Christmas určite. "I wish it could be Christmas everyday..." (11.04.2019)

Po dvoch vcelku nadpriemerne kvalitných sériách seriálovej záležitosti Black Mirror, odohrávajúcej sa v blízkej budúcnosti vo svete, kde moderné technológie priamo zasahujú do života jednotlivca a celej spoločnosti, sa seriál v roku 2016 vracia s ďalšou sériou. Tentokrát už však nie na televíznej stanici Channel 4, ale na streamovacej službe Netflix. Zmena platformy na prvý pohľad neprináša výrazné zmeny, seriál nijako nemení koncepciu a pokračuje v nastolenom trende viac či menej dystopických epizód, reflektujúcich dopad technológií na ľudské životy. A hoci koncept zostáva zachovaný, badateľnou a nepríjemnou zmenou je kvalitatívny prepad. Aj keď aj predchádzajúce dve série ponúkajú lepšie a horšie epizódy, všetky si dokážu držať aspoň akú-takú priemernú úroveň. A to aj tie, ktoré svojím námetom nepatria medzi tie lepšie či zaujímavejšie. V prípade tretej série sa však karta obracia. Ak sa totižto pozrieme na všetkých šesť epizód zblízka, zistíme, že námetom na papieri vynikajú približne rovnako. V praxi je však už o čosi horšie. Šesticu epizód možno rozdeliť na dve presné polovice, pričom do jednej z nich patria tie, ktoré vynikajú ako námetom, tak aj spracovaním, zatiaľ čo v druhej polovici sú len tie, ktoré vyzerajú zaujímavo na papieri, ale spracovaním nie sú pre diváka až tak atraktívne. K trojici tých lepších patria epizódy Playtest - skvelé "viacvrstové" spracovanie s desivým nádychom, Shut Up and Dance - jedna z najrealistickejšie poňatých epizód seriálu vôbec a ukážka toho, že na internete (takmer) nikto a nič nie je v skutočnej anonymite, a záver série Hated in the Nation - zaujímavá, mierne futuristicky ladená kriminálka, ktorú minutážou už možno zaradiť k filmom. Trojica na protipólnej strane, ako už bolo spomenuté, vyniká iba námetom, prípadne myšlienkou či posolstvom, ktoré tá či oná epizóda nesie. Spracovaním sú to však len slabšie, veľmi priemerné kúsky, z ktorých najlepšie vychádza snáď ešte San Junipero, aj to do značnej miery vďaka Mackenzie Davis. Black Mirror - Season 3 zmenila nielen vysielaciu platformu, ale aj kvalitu. Oproti dvom predchádzajúcim sériám tu tentokrát divák medzi jednotlivými časťami skutočne badá výraznejšie kvalitatívne rozdiely a výkyvy. Ako celok tak táto séria zanecháva len priemerný dojem, ktorý však stále stojí za to z mnohých dôvodov vidieť. Najmä vtedy, ak už divák videl tie predchádzajúce dve. (21.04.2019)

Keď minulá, tretia séria seriálu Black Mirror prešla na streamovaciu službu Netflix, celková kvalita jednotlivých epizód sa citeľne zmenila smerom k horšiemu. Aj napriek tomu, že úroveň o niečo klesla, jednotlivé epizódy spomínanej série stále možno zaradiť medzi pozerateľný priemer, ktorý miestami viac či menej dokáže aj prekvapiť. Čo sa série štvrtej, čiže tejto týka, je potrebné skonštatovať hneď na úvod, že úroveň sa nijakým spôsobom nemení, ba dokonca, bohužiaľ, miestami cítiť, že oproti tretej sérii kvalita ešte výraznejším spôsobom klesá. Na diváka v tomto prípade opäť čaká šesť epizód, odohrávajúcich sa v blízkej antiutopickej budúcnosti, v ktorej sú ľudstvu moderné technológie viac na škodu, než na úžitok, hoci sa všetci tvária, ako sa im v tomto pretechnizovanom svete dobre žije. Zároveň týchto šesť epizód možno označiť za pomalé, ale isté vykrádanie predchádzajúcich sérií, pretože, a to si povedzme úprimne, seriál s takýmto námetom jednoducho nemôže prichádzať so stále novými, sviežimi, originálnymi a šokujúcimi námetmi donekonečna. Štvrtá séria je tak v mnohých aspektoch už citeľnou "vykrádačkou" skorších námetov, ktoré sa síce tvorcovia snažia pretransformovať do inej, novej podoby, ale diváka, ktorý predchádzajúce série videl, jednoducho o tom, že je to niečo predtým nevidené, nepresvedčia. Zmiznutie originality a potrebného momentu prekvapenia ubližuje nielen jednotlivým epizódam, ale aj divákovi, ktorý sa väčšinu série bude nudiť, sledujúc dej v očakávaní, že konečne uvidí niečo nové. Avšak ničoho takého sa bohužiaľ nedočká. Spomedzi šestice epizód dokáže výraznejším spôsobom zaujať iba jedna, a síce tá posledná s názvom Black Museum. Tá je sčasti exkurzom do histórie predchádzajúcich epizód naprieč všetkými sériami, čo je v podstate veľmi vtipné a trefné, ak si uvedomíte, že táto séria sa tými predchádzajúcimi značne "inšpiruje", ale je takisto aj nositeľom viacerých nových príbehov v jednom. Je však škoda, že ani táto epizóda si nedokáže udržať rovnakú kvalitu počas svojej celej približne 70-minútovej stopáže, keďže prvá polovica určite baví viac, než polovica druhá. Black Mirror - Season 4 nie je ničím iným, než sklamaním, pôvodne odetom v originálnom šate. V podstate sa po kvalitatívne stránke nejedná o nič iné, ako o pokračovanie slabnúcej tretej série, o epizódy bez potrebnej originality, nápadu, energie či čohokoľvek iného, čo by diváka výraznejším spôsobom prinútilo aspoň čo i len trochu prižmúriť oko a povedať, že chyby robí každý. Nie, jedna epizóda, nech je akokoľvek dobrá, nemôže zachrániť celú sériu. Antiutopická fikcia sa v tomto prípade mení na až veľmi skutočnú realitu, v ktorej je táto séria nanajvýš len slabým priemerom, ktorý výraznejšie nemá čím zaujať. (30.04.2019)