Případy 1. oddělení

Skutočnosť, že o páchateľovi som mal jasno hneď ako sa zjavil na scéne vyvažuje spracovanie. Takmer až fyzicky som cítil smrad z kontajnerov, špinavosť obydlia dementného úchyláka, cement vnikajúci do pľúc na stavbe a tiež testosterónové pižmo skupiny vyšetrovateľov z prvého oddelenia, sediacich v obšúchaných rifliach za jedným stolom. Všetko ingrediencie zabezpečujúce kvalitné pozeranie, keď už nie veľké namáhanie mysle. 70% (01.03.2016)

Malý pindík = Veľké priznanie! (08.03.2016)

Epizóda ukazuje, že bežná vyšetrovateľská rutina je skôr vecou náhody a nesmiernej nudy pri prehrabávaní sa zložkami, ako nejaká napínavá práca v teréne - aj keď samozrejme dôjde aj na akčné zatýkanie. Po sľubnom rozjazde seriál dospel do rutiny. Nečudo, že kriminalisti sú unavení a furt fajčia - pri takomto čosi je stres, únava prirodzená, rovnako ako ciga, ktorá na čas ten stres a únavu vyfúkne do paže. (16.03.2016)

Zabili ženu, jej muža-Araba a ich malé decko - pridajte k tomu vraha z popisu ČT a viete o tomto diele ozaj šecko. (31.03.2016)

Zaujímavé upozornenie na to, koľko času venujú kriminalisti a vyšetrovatelia niečomu, čo sa ukáže vo výslednici ako niečo úplne iné. Niečo, čomu sa venovala spústa energie a času rozbehnutej mašinérie a vlastne: takmer úplne zbytočne. (31.03.2016)

Bez mena nie si v našom zbyrokratizovanom systéme nikým. Ako sa dozvedáme z tejto časti - ani vrahom. Až po získaní mena sa môže rozbehnúť mašinéria zatýkania a vydávania osoby na trestné stíhanie. Scénaristicky dosť riedka časť (niekedy hádam netreba byť tak realistický - veď bežný život má, na rozdiel od skvelého filmu dosť hluchých miest aj tak) na druhej strane zaujímavo upozorňuje na prežívajúce či až priveľmi životaschopné relikty byzantínskeho systému absurdnej byrokracie, kde sa bez príslušných čísiel, iniciál a mien priradených jednotlivým osobám často ani lístok vo vetre nepohne, bárs by šlo aj o masového vraha. (04.05.2016)

V zásade je epizóda o konfrontácii dvoch prístupov k riešeniu pracovných problémov. Prvý, dnes preferovaný vychádza z manažérskych príručiek a je zameraný na dokonalý imidž, mladistvý výzor a hŕ hŕ veľa a hlavne rýchlo niečo urobiť, len aby sa robilo. Druhý vychádza zo sedliackeho rozumu, vyžadujúceho často zastavenie a popremýšľanie, vyzerajúce miestami ako ospanlivá starecká lenivosť, zastarané metódy hlivenia a ničnerobene. Nemá ten správny okamžitý efekt a nevyzerá to veľmi workoholicky. Vychádza sa zo širšie spektrálneho poznania, nie dnes preferovanej úzkej špecializácie. Nutne neznamená, že prvý z prístupov (workoholicko-manažérsko-riadiaci) neprináša vždy lepšie výsledky, to nie. Len je až príliš jednostranne preferovaný. Sladký vydierač drukuje straosvetskému prístupu, čo je len dobre, aspoň vo virtuálnej tv realite raz zvíťazilo niečo, čo sa tak rado odsúva v realite do úzadia. (19.08.2016)

Na tomto diele je zaujímavý časový odstup a s ním spojené hodnotenie. Bezprostredne po pozretí som nadelil štyri hviezdičky. S odstupom času si na celú epizódu len sťažka spomeniem. S pomocou spolukomentátorov si predsa len v hlave dej akosi vybavím. Avšak už sa mi zďaleka nezdá tak príťažlivý ako po jeho ukončení. Skôr sa to približuje tuctovej, štandardne dobre zvládnutej, no nijako výnimočnej epizóde krimiseriálu. (19.08.2016)

Tu som mal pocit, že polícia nielen pomáha a chráni, ale že dokonca vychováva, pomáha, chráni a všetko vyrieši. V skutočnosti mám rád o niečo podvratnejšie riešenia. Na druhej strane, niekedy padne dobre aj rozprávka. Samozrejme, podľa skutočnej udalosti, ako inak. (19.08.2016)

Zvláštny prípad v parku zastreleného mladíka. Stôp je málo, no náboj fízli majú. Čas  sa tak vykryje nezáživným prehľadávaním tisícok pištolí po celej Prahe. Zvláštna nálada sadne aj na partičku kriminalistov. A tak ich šéf zazmätkuje a umožní si odfotiť mame s dcérou neverejný spis z iného prípadu. Zabudne na základné pravidlá opatrnosti, Vytočí ho totiž neustály "záujem" pomstychtivej a do všetkého nepríjemne rýpajúcej šéfky. On z toho kolegu z party pred všetkými slovne zjebe jak sirotu. A ukľudní sa až pri záverečnom výsluchu. Iný z polišov objaví korunný dôkaz. Zachovajúc všetky pravidlá zachovania stôp, naň bez zaváhania hrabne holou rukou. Bez rukavice, igelitu. Proste prstíčkami sa zloduch polapí! Je to celé také nedotiahnuté. Zatiaľ najslabší diel tretej série. I keď páčil sa koncept, že sa vlastne nikdy nezistilo, ako sa zločin udial. (08.11.2022)