Žralok

Shark = kriminální Dr. House II. Proč? Protože si utahuje z podřízených i nadřízených, protože ho víc zajímá práce než lidé, protože je sarkastický a protože se to rychle omrzí. Navíc scénáře jednotlivých dílů nejsou nic moc. Režie je mdlá. A stírání ostatních není vůbec tak zábavné. Dr. House by první. Shark je druhý. (31.10.2008)

"Nikdo není dokonalý, kromě mě a Boha." Mezi arogantními parchanty se necítím dobře a jejich řitnímu otvoru obvykle nepřeju nic příjemného, ale na obrazovce jsou mi vesměs sympatičtí. I prokurátor Shark si našel cestu k mým sympatiím, protože ještě před úvodními titulky přesedlal mezi ty "hodné" a honí ty, kteří dobře platí. Jak říkám, je to sympaťák, ale potkat ho u soudu, tak bych mu ukázal, jak se pletou preclíky z páteře. (13.12.2016)

Trocha detektívnej práce plus trocha právničiny plus netuctový hlavný hrdina. Seriáli podobného druhu mám docela rád a nevynechal som ani sledovanie Sharka. Chybou je, že okrem hlavného hrdinu je na tomto seriály máločo inovatívne a aj ten je akoby okopírovaný z jedného seriálu. Hádajte, ktorý mám na mysli. (02.03.2008)

Po obsahovej stránke taký normálny, ničím nevyčnievajúci seriál z prostredia súdnej siene. Čo z neho robí nadpriemer je hlavná postava - Sebastian Stark perfektne zahraný Jamesom Woodsom. Shark sa nehrá na spravodlivého, morálneho a nechce byť ani sympatický. Ide mu iba o víťazstvo za každú cenu. Za normálnych okolností by to asi nebolo chvályhodné, ale občasné srdcervúce pohľady na mladé vdovy a siroty mu pridávajú aj ľudský rozmer a keď si ešte uvedomíme, že stojí vždy na tej správnej strane (to by bola aká blbina, aby v seriáli prokuratúra obžalovala niekoho nespravodlivo:-), tak mu jeho bezohľadný prístup ľahko odpustíme, ba priam si ho obľúbime. "Pravda je relatívna. Vyberte si tú, ktorá vám vyhovuje." (14.01.2008)

Napriek priemernému hodnoteniu bol to môj obľúbený hrdina i seriál. Zaujímavé bolo sledovať jeho zmenu z advokáta na prokurátora. Svoj kolektív ovláda veliteľským spôsobom, niečo ako Tommy Lee Jones v Utečencovi a Maršaloch. Prirodzene i tu to niekedy pôsobí prehnane, nevierohodne a pre jeho kolegov ponižujúco. Oni ho však berú aj tak a keď je za chválenkára, cítim v tom kus predstierania a sebairónie. Bohužiaľ vždy, keď sa vráti domov a začne rozhovor s dcérou, túžim po vstupe do strižne. Ten ich vzťah je taký americký, až je pre našinca nestráviteľný. Ale inak fajn seriál s množstvom bonmotov. (11.01.2009)