Doctor Who

Len čo sa prekusnete prepálenou dĺžkou a vatovými epizódami, čaká vás fenomenálna jazda perfektných príbehov a skvelých postáv. Najobľúbenejšie epizódy: The Time Meddler, The Romans, The Aztecs, The Daleks Master Plan, The Celestial Toymaker, The Mind Robber, The Silurians, Inferno, Pyramids of Mars, The Horror of Fang Rock, The Invasion of Time, The Ark, The Talons of Weng Chiang, The Brain of Morbius, State of Decay, Logopolis, Enlightment, The Caves of Androzani, Vengeance on Varos, Revelation of the Daleks, Dragonfire, Hapiness Patrol, Remembrance of the Daleks, Curse of Fenric. (09.09.2008)

Úplne prvá časť je skvelým a dnes už kultovým úvodom k fenoménu. Epizóda rýchlo a jasne predstaví charaktery a divákovi ponúkne krátky pohľad do bizarného magického sveta. Funguje tu všetko, od sympatických učiteľov Iana a Barbary, cez záhadného a vtedy ešte nevrlého Hartnella (ešte o niečo menej ako v pilote) až k fantastickému záverečnému záberu na TARDIS a tieň pračloveka, ktorý sa na obrazovke objaví. Ďalšie tri časti epizódy sú však dosť veľké utrpenie a sledujeme hodinovú snahu zažať oheň. Našťastie prišli Dalekovia a seriál zachránili. Ako mnohé epizódy klasického Doktora, sú Dalekovia zbytočne dlhí, ale prvé dve časti a záverečná "revolúcia" majú ešte aj dnes čo do seba. Nik vtedy netušil, že Dalekovia sa objavia ešte aj o takmer 60 rokov neskôr. Tretia epizóda, The Edge of Destruction, je milý pohľad na život v TARDIS bez nejakej zmysluplnej zápletky a s výborným cliffhangerom na ďalšiu, žiaľ nezachovanú epizódu. Marco Polo patrí ku klasickým historickým náučným epizódam Hartnellovej éry bez mimozemskej hrozby. Niektoré fungujú menej, iné viac, tu vzhľadom na rekonštrukciu ťažko hodnotiť, osobne ju však radím k tým vydarenejším. The Keys of Marinus poteší epizódovosťou, no nedá sa povedať, že by práve ohúrilo, koniec akosi vyšumí do prázdna. The Aztecs je skvelou historickou epizódou s perfektným záporákom a precíznym scenárom. Každý zo spoločníkov (okrem Susan, klasicky) tu navyše nepôsobí navyše a má presne stanovenú rolu, ktorou posúva dej. To nemožno povedať o The Sensorites, ktorá vyšumí do prázdna a The Reign of Terror, ktorá sa na epizódu Doktora tvári príliš vážne a zaoberá sa Francúzskou revolúciou. Oplatí sa pozrieť ako pohľad na dejiny z pera scenáristu zo 60. rokov. Celkovo prvá séria určite nepatrí k tým najvydarenejším, ale položila dôležité základy a vzbudila Dalekomániu, vďaka ktorej seriál dostal ďalšiu šancu a už sa jej nepustil. (24.07.2019)

O rok neskôr seriál neprešiel výraznými zmenami, no vypilovala sa schéma a štruktúra scenárov. Planet of Giants je príjemným, hoci klasickým, námetom, ktorý mnohí spracovali lepšie, ale neurazí. Návrat Dalekov je silnejší ako ich prvá návšteva obrazoviek a záber na vyľudnený most v Londýne s Dalekom brázdiacim cestu je súčasťou kultového kánonu seriálu. Epizóda síce trpí prepálenou dĺžkou, ale pomerne svižne uteká a Barbarine prejdenie Daleka dodávkou či vynorenie Dalekov z vody je podarené. Takisto sa dočkáme odchodu Susan, vôbec prvého odchodu spoločníka. Hoci nemôžem povedať, že som si jej postavu obľúbil, koniec koncov jej význam bol kričať a nechať sa uniesť, Hartnellov prejav a jeho rozlúčka patrí k najlepším Hartnellovým chvíľkam v roli Doktora. The Rescue je prakticky len predstavenie novej spoločníčky so zvratom, ktorý sa dal očakávať od úvodných titulkov, rozhodne však neurazí. Na druhej strane The Romans považujem za jednu z najvydarenejších čisto historických epizód. Príde mi, že práve tu sa ešte väčšmi do seriálu votrel humor, ktorý je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Celé stretnutie s Nerom navyše pôsobí ako príjemná dovolenka s pohodovou partičkou ľudí (to, že Ian sa stal otrokom zamlčíme). The Web Planet je fascinujúca epizóda. Natočená na kolene s takmer nulovým rozpočtom, s absurdnými príšerkami včiel a mravcov, s naťahovaným, ale relatívne zaujímavým príbehom. Musím však povedať, že táto prostota a absurdná jednoduchosť pôsobí nesmierne kúzelne a patrí k jedným z mojich najobľúbenejších epizód Hartnellovej éry a to aj napriek tomu, že si jasne uvedomujem všetky jej hojné nedostatky. Pri The Crusade som sa výrazne nudil a nemám o nej veľmi čo povedať. The Space Museum má výbornú prvú časť a predstaví niekoľko zaujímavých konceptov. Nakoniec sa však zmení do pomerne rutinnej záverečnej "revolúcie", ktorá nie je veľmi zaujímavá. Treba však dodať, že vidieť Hartnella sedieť v Dalekovi je nezabudnuteľný zážitok. The Chase je trošku scenáristická pohroma, v ktorej si však autori robia srandu sami zo seba (napr. časť v hororovom dome). Okrem príchodu Stevena obsahuje však jeden z najlepších odchodov jedných z najlepších spoločníkov klasického Doktora, Iana a Barbary. A aby toho nebolo málo, ešte nás čaká perfektné finále a postava Meddling Monka, prvého Pána času okrem Doktora v seriáli (áno, viem, že vtedy sa ešte tak nenazývali). Finále je vlastne komornou historickou epizódou v podobe boja dvoch myslí. Všetko tu klape ako hodinky a do seriálu sa ešte vráti otravná herečka z úplne prvej epizódy o praľuďoch. The Time Meddler považujem za najlepšiu Hartnellovu epizódu a to mal len v tejto sérii množstvo silných konkurentov. Vo všeobecnosti druhá séria ponúka omnoho viac ako prvá a je výrazným krokom vpred, osobne ju považujem za Hartnellovu najvydarenejšiu a jednoznačne najkonzistnejšiu. (24.07.2019)

S treťou Hartnellovou sériou nemám najlepší vzťah. Problém je, že okrem fantastickej a megalomanskej Dalekovskej epizódy, historicky zaujímavej Bartolomejskej noci a skvelého Toymakera sú zvyšné časti celkom o držku. Napriek tomu si myslím, že dodnes neexistuje veľkolepejšia Dalekovská epizóda, v ktorej si scenáristi dovolili zabiť spoločníčku a ešte aj vopchať vianočnú epizódu. Aj napriek nízkemu rozpočtu a rekonštrukciám je návrat Dalekov skutočne exkluzívnym dobrodružstvom naprieč celým vesmírom a s mnohými prekvapujúcimi zvratmi. Dokonca ani tých šialených 12 častí nevadí. Bizárom tejto série sú The Gunfighters, čo bola prvá epizóda natáčaná v zahraničí a existuje vďaka nej pesnička The Ballad of Last Chance Saloon, ktorá v nej hrá asi stokrát. Aspoň sme sa však dozvedeli, že aj Doktora bolia zuby. V tejto sérii sa navyše už prejavujú Hartnellove zdravotné ťažkosti a scenáristi musia narýchlo prichádzať s nápadmi, ako Doktora niekde schovať, čo sa dobre podarilo len v Toymakerovi. Takže v skratke, z tejto série naozaj stoja za to len Dalekovia a Toymaker. (25.07.2019)

Štvrtá séria, podobne ako tretia, nepatrí k tomu najlepšiemu, čo seriál vyprodukoval. Treba ju však vysoko vyzdvihnúť za dve veci. Tou prvou je predstavenie Cybermenov, ktorých príbeh síce nepatrí k tomu najzaujímavejšiemu a navyše už pôsobí ako klasická Troughtonovka, ale mondasianskí Cybermeni sú dodnes najštýlovejší a najdesivejší. Druhou spomínanou vecou je, samozrejme, regenerácia, vďaka ktorej seriál prežil dodnes. A paradoxne za to vďačíme Hartnellovým zdravotným problémom. V Troughtonovej prvej sérii som mal pocit, že je trochu "predalekovaná", prvý raz som mal pocit, že by to chcelo od Dalekov pauzu. Takmer celá séria navyše pozostáva z rekonštrukcii, čo nezľahčuje sledovanie. Troughton a Jamie však sú jednoznačne skvelou dvojicou a hoci ich príbehy osobne nie sú mojou šálkou kávy, nemožno im odoprieť istý šarm. Troughtonov Doktor ešte pritlačil na pílu Hartnellovej občasnej hravosti a dodal tomu jemu vlastný šmrnc, ktorý dodnes má svoje čaro. (25.07.2019)

Príchod najkultovejšieho Doktora si vyslúžil nesmierne silnú sériu, ktorej najslabšie články sú paradoxne úvod a finále. Robot je priemernou epizódou akoby ešte z Pertweeho éry a zaujme len spoznávaním Bakerovho Doktora. The Ark in Space už naplno nahadzuje do gulášu všetky typické ingrediencie Bakerovej éry: opustená vesmírna stanica, temná atmosféra, perfektná kombinácia humoru a monštrá z pomaľovanej bublinkovej fólie. Už druhá epizóda naznačila, že sa diváci majú na čo tešiť a dodnes patrí k výkladnej skrini Bakerovej série. Výrazne tomu dopomáha aj kombinácia Doktor, Sarah Jane a Harry. The Sontaran Experiment je oddychovým návratom Sontaranov (s fúzikmi!), ktorý poteší a aj zabaví. Čo napísať o Genesis of the Daleks okrem toho, že ide o najúspešnejšiu a pre mnohých fanúšikov najlepšiu epizódu nielen s Dalekmi, ale aj seriálu vôbec. Snáď len toľko, že sa nečudujem, i keď na môj vkus by neuškodilo príbeh skrátiť o dve časti. Davros je však perfektné stvorenie a téma epizódy je opäť raz nečakane vážna a temná. Škoda, že ani RTD a ani Moffat nedokázali nadviazať na vynikajúce epizódy s Dalekmi, keďže tie najlepšie sú stále práve v klasickej éry. Za mňa je toto druhá tesne za Hartnellovou Dalek's Master Plan. Cybermeni po Tomb of the Cybermen boli pre mňa v seriáli trošku navyše a žiadnu z ich epizód (okrem Earthshock) si poriadne nepamätám a ani Revenge of the Cybermen nie je výnimkou. Aj napriek slabšiemu finále však ide o vynikajúcu sériu, ktorá sa až na úvod odohráva celá mimo Zeme, čo po dlhej Pertweeho ére nesmierne poteší. (25.07.2019)

Trinásta séria paradoxne opäť začína malým návratom do Pertweeho éry akurát s typicky Bakerovskými príšerami. Na Zemi sa totiž prvý a na dlhú dobu aj posledný raz objavia Zygoni. UNIT sa musí spojiť s Doktorom, pričom som mal pocit, že Bakerov Doktor by sa rozhodne k UNIT nepridal. Aj napriek tomu je však Terror of the Zygons zábavnou epizódou s výbornými príšerami. Planet of Evil ma najprv vtiahlo až hartnellovsky komornou štúdiovkou exteriérou, potom však veľmi rýchlo uzemnilo nudnými postavičkami okolo. Samotná planéta vyzerá skvelo, dej sa dosť vlečie. Pyramids of Mars sú úplná klasika. Epizód, kde musí Doktor čeliť "bohom" je pomerne dosť, ale príde mi, že práve táto je z nich jednoznačne najvydarenejšia. Opäť ide o atmosférickú pecku, ktorá je navyše aj scenáristicky vypiplaná. The Android Invasion je oddychovka s celkom peknými maskami, veľmi ma však za srdce nechytila. To sa nedá povedať o The Brain of Morbius, čo je ďalší skvost tejto série a perfektná adaptácia rôznych hammerovských hororov. Jednoznačne jeden z najlepších Bakerových príbehov. Škoda slabšieho finále, ktoré ja pomerne nudným priemerným príbehom o nebezpečných rastlinách. Celkovo však ide o najsilnejšie roky klasického Doktora. (25.07.2019)

Štrnásta séria postupuje v nastavených trendoch. Vyzdvihol by som najmä epizódu na Gallifrey, The Deadly Assassin s Mastrom a s matrixom, ktorý dodnes nechápem, príchod originálnej Leely a asi najlepšiu epizódu s robotami, The Robots of Death. Prvé dve časti ma výrazne nezaujali, odchod Sarah Jane však bol perfektne napísaný a aj zahraný. Konečne sme sa navyše dočkali v Bakerovej ére skvelého, napínavého a nezabudnuteľného finále, The Talons of Weng-Chiang s trochou (ne)ázijskej mystiky. V epizóde naozaj fungovalo všetko, od vedľajších postav (Jago a Litefoot dokonca dostali vlastné audipokračovania), po ústredného záporáka, veľmi solídnu produkciu a logické finále. Navyše ide o jednu z hŕstky epizód, kde mi dĺžka 6 častí nevadila. Zlaté obdobie Bakerovej éry pokračuje a vyvrcholí v 15. sérii. (25.07.2019)

V 15. sérii pomaly doznieva gotická Holmesova éra, čo je škoda. Doznieva však v úžasnej úvodnej atmosférickej pecke Horror of Fang Rock. V rámci klasického Doktora ide o moju najobľúbenejšiu epizóda a to aj napriek tomu, že jej úhlavný nepriatelia sú šmuhy na obrazovke. Stiesnené priestory v majáku, cudzinci sa prvý raz stretávajú a nik netuší, čo sa v najbližších sekundách stane. Takisto ide podľa mňa o najlepšiu epizódu Leely a jej facka jačajúcej žene je nezabudnuteľná scéna. The Invisible Enemy a Image of the Fendahl vnímam ako podobné epizódy a trochu generické, pričom druhá je o dosť vydarenejšia. The Sun Makers má výborný námet, scenár však na niektorých miestach poriadne hapruje, napriek tomu však môžem len odporučiť. Underworld išiel úplne mimo mňa, pamätám si z neho len príšerné alobalové uniformy. Návrat na Gallifrey a k našim obľúbeným byrokratom,The Invasion of Time, je prečudná epizóda, ktorá však prekvapivo funguje. V epizóde navyše vraj dostaneme pohľad na vnútro TARDIS a dočkáme sa bazénu. Problém je, že takmer všetky scény sa natáčali v nejakom hoteli, takže od TARDIS to má asi tak ďaleko, ako čokoláda od karfiolu. Veľmi ďaleko. Invázia Sontaranov však napokon má niečo do seba, hoci podobne ako vo všetkých epizódach klasického Doktora vyznievajú Páni času ako najzbytočnejšia rasa vo vesmíre. Tak či onak, finále je síce bizarné, ale zároveň ide o asi najlepšiu epizódu z Gallifrey, čo vlastne neviem či je pochvala. (25.07.2019)

Šestnásta séria, séria "Key to Time", má zopár zaujímavých príbehov, no ako celkom veľmi nedrží a záverečné rozuzlenie možno nazvať len sklamaním. Zároveň však prináša mnoho dobrého, hneď v The Ribos Operation sa k Doktorovi pridá Dáma času Romana, ktorá je spestrením medzi spoločníčkami a kiežby mali aj súčasní scenáristi dosť odvahy na to, aby spoločníčka nebola zo Zeme. Práve vďaka duu Doktor a Romana séria funguje celkom dobre. Prvý scenár od Douglasa Adamsa, The Pirate Planet, trpí na nízky rozpočet, ale napriek tomu ide jednoznačne o nadpriemernú epizódu s veľmi vtipným príbehom a postavami. The Stones of Blood je pre mňa najlepšia epizóda tejto série, napomáha tomu najmä svižný dej, dobré vedľajšie postavy a celkom ponurá atmosféra. Skutočne radosť pozerať. O The Androids of Tara sa dá opäť povedať, že sú veľmi zábavným spestrením série a divák si ich užije. Naopak The Power of Kroll je veľké utrpenie, aspoň pre mňa. Finále, The Armageddon Factor, ako som už naznačil, považujem za sklamanie. Ako samostatný príbeh to relatívne funguje, ide však o priemer, samotné vyvrcholenie story-arcu je viac než mizerné. Sériu možno zhodnotiť ako vhodný experiment s na papieri dobrým scenárom, ktorý však nikam nevedie. Napriek tomu ponúka zopár výborných príbehov. (25.07.2019)

Ako som si obľúbil Romanu I, tak som si okamžite už v Destiny of the Daleks zvykol a obľúbil Romanu II. Samotný príbeh je však podľa mňa najhorším televíznym dalekovským príbehom, ktorý v mojich očiach takmer Dalekov pochoval. Neviem, čo sa stalo, ale v tejto epizóde nefungovalo vôbec nič. Našťastie prišiel druhý Douglasov Adamsov scenár, City of Death, a s ním nesmierne dôvtipná, chytrá a zábavná epizóda, v ktorej sa dokonca mihne John Cleese. Epizóda sa natáčala v Paríži, takže divák musí prežiť aj trochu prehnané zábery pobehovania dvojice po Paríži, ale scenár sa mu odvďačí jednou z najlepších epizód klasického Doktora. Ak máte vidieť jednu epizódu, skúste túto. Škoda, že o ďalších troch epizódach sa také niečo povedať nedá. Práve naopak, osobne som ich vnímal ako čistý šedivý priemer, ktorý okamžite po záverečných titulkoch vyšumel z hlavy. Škoda. (25.07.2019)

Na scénu prichádza kontroverzný John Nathan Turner, ktorého neskôr cosplayuje Steven Moffat. Turner priviedol do seriálu závan čerstvého vzduchu, no nesadli si s Bakerom, ktorý sa na konci série rozhodol odísť. Séria sa rozbehuje veľmi pomaly, prvé tri časti okrem Adrica, matematického génia a zlodeja melónov, neponúkajú nič zaujímavé. Našťastie príde State of Decay, opäť veľmi dospelá epizóda o upíroch s perfektnou atmosférou a dobrými vedľajšími postavami. Warrior's Gate je asi najzvláštnejšia epizóda Bakerovej éry, pretože sa vymyká klasickému štýlu rozprávania. Je však nesmierne originálna a zaujímavá a patrí k tomu lepšiemu. Na jej konci odchádza Romana II a TARDIS pomaly, ale isto obsadzuje najotravnejšie trio všetkých čias (Adric, Nyssa, neskôr Tegan). The Keeper of Traken má dobrý príbeh, kým nezistíme, že sa vracia postava Mastra a ešte k tomu v nie najšťastnejšom prevedení Anthonyho Ainleyho. S jeho Mastrom mám problém. Chápem, o čo sa snažil. Takisto viem, že nik iný by podobnú postavu nezahral lepšie, ale jeho postava mi vyslovene nesedí a na dlhú dobu otrávi vody DW záporackým smiechom. A napokon prichádza zmena a ani o sekundu neskoro. Logopolis patrí k najlepším regeneračným epizódam. Iste, scény na planéte Logopolis sú trochu zdĺhavé a Mastrove maskovanie odhalí aj priemerný politik z SNS, ale oná osudovosť a Doktorova smrť dodávajú príbehu nesmierne chutné korenie. Bakerov odchod bol celonárodná udalosť a nemožno tvrdiť, že by neodišiel s patričným chochmesom. (25.07.2019)

Davisonovi to v prvej sérii scenáristi neuľahčili. Hneď Castrovalva je čudnou úvodnou epizódou takmer bez štipky energie, sčasti ju zachránia len pomerne dobré záverečné scény priamo z Castrovalvy. Priznám sa, že z Four to Doomsday si nepamätám absolútne nič a očividne som ani o veľa neprišiel. Kinda je príjemný príbeh, ktorý z hroznej Tegan spraví znesiteľnú postavičku, za čo si u mňa scenáristi šplhli. The Visitation má jednu z najhorších masiek, ale treba povedať, že seriálu kombináciu historických epizód s futurustickými prvkami vždy išla, toto nie je výnimkou. Detektívka Black Orchid je oddychovka, z ktorej mi najviac utkveli scény Adrica jeho tanca. Earthshock naozaj šokovala každého, pretože Adric sa nikdy nedozvie, či mal pravdu, čo je najväčšia tragédia v celom seriály, pričom Doktorovi to vôbec nevadí a ani brvou nemihne. Dobrý diel so Cybermenmi, čo nehovorím často. Finále je zasa návrat k Mastrovi a jeho maskovaniu na úrovni trojročného dieťaťa. Time Flight začína sľubne, ale veľmi rýchlo sa zmení na priemerný diel s Ainleyho Mastrom, ktoré obvykle nestoja za veľa. Pokračovať po Bakerovi určite nebolo ťažké a Davison to celkom zvládol, hoci scenáristi mu to veľmi neuľahčili. Na svoju najlepšiu epizódu si musel počkať až do poslednej časti. (25.07.2019)

Dvadsiata séria troška zdvihla latku Davisonovej éry. Hneď úvodné Arc of Infinity je jednou z najlepších epizód o Gallifrey a nevadí, že Omega v nej pôsobí trošku navyše. Pokračovanie Kinda, Snakedance so zlou Marou ma prekvapivo opäť nenudilo, pričom neobsahuje nič originálne, ale všetko akosi drží pokope. Mawdryn Undead stojí za to kvôli návratu Brigadiera, hoci jeho charakter tu nie veľmi dáva zmysel. Turlough a jeho boj s Čiernym strážcom je lepší ako celý Key To Time dokopy a išlo podľa mňa o vydarený experiment, hoci spomínaný záporák vyzerá ako z Fantaghiro.Terminus je jedna z mála epizód odohrávajúca sa výhradne na vesmírnej lodi, ktorá ani na chvíľu neskĺzne do nudy a nevýraznej Nysse dá veľmi dôstojné zbohom. Najlepšou epizódou sú však vesmírne preteky korábov v epizóde Englightment. Tá ma všetko, čo dobrá epizóda Doktora má mať a ešte aj niečo navyše, slušné efekty. Skutočne napínavý a štýlový príbeh s perfektným Turloughom. Na finále sa zasa vracia Master a nepodarený pokus vytvoriť chodiaceho robota s ľudskou podobizňou. The King's Demons je skôr kuriozitka ako plnohodnotný príbeh zo sveta DW. Na druhej strane ide o prvú epizódu, kde Ainleyho Master je aspoň trochu znesiteľný. Vo všeobecnosti musím hodnotiť 20. sériu veľmi dobre, práve tu si Davison vytvoril svoje typické črty a prejavilo sa to aj na podarených scenároch. (25.07.2019)

Čo sa darilo v 20. sérii, to sa veľmi rýchlo stratilo v 21. Až na dravý a trochu násilný Resurrection of the Daleks a regeneračný zázrak The Caves of Androzani ide o prehliadku priemerných (Planet of Fire, The Awakening), podpriemerných (Warriors of the Deep, Frontios) a príšerných epizód (na teba ukazujem, The Twin Dilemma). Davisonova éra nepatrí k mojim obľúbeným, no dobrých príbehov mal pomerne dosť a jeho regeneračnú epizódu už asi nijaká neprekoná. Nástup C. Bakera začal poriadnou fraškou o geniálnych dvojčatách matematikoch (niekomu asi chýbal Adric). Ak som spomínal, že Davison to v prvej sérii nemal ľahké, sám neviem, čo povedať o C. Bakerovi. Ten navyše ani nedostal veľa príležitosti si reputáciu napraviť, čo je škoda, lebo jeho chyba to rozhodne nebola. (25.07.2019)

Zvláštna séria. Neskutočný odpad v podobe Timelash, atmosférická a čiernohumorná dystopia Vengeance on Varos a nečakane nepríjemný návrat Troughtonovho Doktora, The Two Doctors, v podobe príliš nedoktorovsky temnej vegetariánskej agitky. Cybermeni a ich epizódy prestali byť zaujímavé od druhého Doktora a navyše zabili Adrica, takže som si ich návrat nejako neužil. Pri The Mark of the Rani som musel premýšľať, či postava Rani má narozdiel od Ainleyho Mastera nejaký potenciál a chvíľu som tajne dúfal, že asi aj áno, čo sa neskôr ukázalo ako sebaklam asi takých rozmerov, ako bozkávanie kapitánskych výložiek. Finále a ďalší návrat Dalekov a Davrosa, Revelation of the Daleks je podľa mňa to najlepšie, čo sa v C. Bakerovej sériach objavilo. Možno aj preto, že tam konečne nemal príšerný pestrofarebný kabátec. Hoci finále obsahuje všetko, na čo sa diváci vtedy sťažovali (hlavne na detský seriál priveľa násilia), je to perfektná ukážka klasického "rompu", ktorého majstrom v nových sériach bol napr. RTD. Vo všeobecnosti môžem povedať, že C. Baker v sérii preukázal pomerne dosť potenciálu, ktorý však scenáristi rázne v nasledujúcej sérii pochovali. Séria však jednoznačne stojí za pozretie, predovšetkým druhá a posledná epizóda. (25.07.2019)

Čo k tomuto skvostu povedať? V jednej z epizód hral Brian Blessed... To je asi všetko. Na papieri skvelý nápad, ktorý však až na úplný záver a Perinu nečakanú smrť neprináša vôbec nič zaujímavý. Ešte aj o pointe Valeyarda sa fanúšikovia dohadujú dodnes a nik netuší, čo ním vlastne chceli tvorcovia povedať. Podobne ako C. Baker som mal na záver chuť na mrkvový džús. Škoda, trošku nedôstojný odchod budúceho najlepšieho "audiodoktora". (25.07.2019)

McCoy to mal na začiatku ťažké, podobne ako C. Baker. Jednak Baker odmietol natočiť regeneračnú scénu a McCoyovi museli natiahnuť jeho parochňu a jednak jeho úvodný diel, Time and the Rani je naozaj katastrofa po všetkých stránkach. Rani sa tu z nejakého dôvodu hrá na Mel, jednu z najhorších spoločníčok všetkých čias, a celá produkcia má asi taký šarm a dôvtip, ako nemecký ovčiak po transplantácii hlavy. Paradise Towers sú prvým pokusom éry o dystopiu a podľa mňa nie celkom vychádza preto, lebo balans medzi humorom a vážnosťou je až príliš naklonený na prvú menovanú stranu. Napriek tomu ide o výrazný posun od úvodu. Z Delta and the Bannermen si nepamätám vôbec nič, teda len toľko, že si tam rolu strihol aj Ken Dodd. Finále, Dragonfire, pôsobí v sérii ako balzam na dušu. Je ukážkou toho, ako môžu dobré epizódy v McCoyovej ére vyzerať. Konečne sa zbavíme Mel, k Doktorovi sa priradí fantastická Ace a dostaneme jeden z najdoslovnejších "cliffhangerov" od čias filmu Cliffhanger. Mimochodom, masky sa tu naozaj poriadne vydarili a celé finále nás presvedčí, že netreba hádzať flintu do žita. (25.07.2019)

Za mňa najvydarenejšia McCoyova séria. Tvorcovia a samotný McCoy uberajú z prehnanej komickosti a do seriálu sa opäť dostáva trochu temna. Navyše mi príde, že práve tu sa tvorcom podarilo celkom dobre parodovať politickú situáciu a konkrétne thatcherizmus a to predovšetkým v druhej epizóde. Hneď úvod s Dalekmi je ďalší malý zázrak medzi epizódami. Remembrance of the Daleks je od Genesis of the Daleks ide jednoznačne o najlepší príbeh s Dalekmi a s Davrosom. Všetko tu klape ako hodinky a epizóda má navyše veľmi živelnú energiu a uteká ako voda. The Happiness Patrol je veľmi vtipná satira na už spomínaný thatcharizmus a aj keď viem, že Candyman nepatrí k obľúbeným stvoreniam, mne vôbec nevadil. Keď mi niekto povie McCoy, okamžite mi napadnú najmä snahy točiť dystopie, pričom táto mi príde najvydarenejšia. Návrat Cybermenov, Silver Nemesis, sa veľmi nepodaril a ani ich nový vizuál. Epizóda však takisto má dobré momenty. Finále, The Greatest Show in the Galaxy, je jedna z tých netypickejších epizód seriálu, ale so všetkým klasickým extravagantným a nevšedným korením, ktoré k nemu patrí. Celé vysvetlenie s nejakými bohmi je síce trošku lacné, ale epizóda ani chvíľu nenudí a ak máte strach z klaunov, máte sa na čo tešiť. Ako som napísal v úvode, ide jednoznačne o najlepšiu McCoyovu sériu a aj o najlepšiu sériu od Bakerových Holmesových sérií. (25.07.2019)

Záverečná séria "klasického" Doktora sa mi hodnotí ťažko. Úvodný návrat brigadiéra v kombinácii s Artušovským mýtom si vyslúžil najnižšiu sledovanosť v dejinách seriálu. Hoci Battlefield nie je nijak výnimočná epizóda a preháňa to s militarizmom, obsahuje zopár výborných momentov a dokonca aj československého majora. Ghost Light je príliš chaotický a veľmi ťažko sa naňho sústredí, skúšal som to dvakrát. Na druhej strane, The Curse of Fenric je asi "najdospelejšia" epizóda seriálu v dejinách a veľmi nadpriemerne spracúva námet upírov a viery. Takisto nečakane zakončuje celý príbeh okolo Ace a za mňa určite patrí k tomu najlepšiemu, čo seriál kedy vyprodukoval. Pokiaľ ide o finále, tu sa na môj vkus už priveľmi prejavili prichádzajúce 90. roky a Ainleyho Master mi nikdy nesedel. Nejde však o zlé finále, len sa v ňom okrem konca neudeje nič pamätihodné. Doktorov prejav na konci bol navyše doplnený až po tom, čo tvorcovia zistili, že sa seriál ruší. Iste, môžeme tvrdiť, že seriál si nezaslúžil zrušenie, no treba povedať, že prestávka mu nesmierne prospela a mnohí súčasní tvorcovia počas nej písali rôzne fanfilmy a knižky, vďaka ktorým odkaz seriálu a samotný seriál opäť ožil. Až na tretiu epizódu posledná séria neurazí a ani nenadchne. (25.07.2019)