Hercule Poirot

Agatha Christie celkom rada cestovala spisovateľským perom a tak je tento diel mimoriadny umiestnením do exotickej Sýrie. Mimoriadna je tiež použitá originálna dramatická hudba, ktorá sa v kriminálkach neobjavuje často. Okrem toho je dej správne zamotaný s prestrihmi do násilnej minulosti postáv a vytvára nervóznu atmosféru prítomnosti, ktorú stelesňuje panovačná lady. Rozuzlenie dáva odpovede okrem hlavného odhalenia aj na viaceré nepoložené otázky. (06.10.2013)

Divadelné predstavenie prenesené do televízneho filmu. A divadelné sú dokonca aj exteriéry alebo jachta na mori, slnko svieti ako reflektor a vrhá neprirodzené tiene postáv. V takejto znepokojivej atmosfére je celý film a pátranie je trochu v tieni vytvárania atmosféry. Na pódiu je nakoniec odhalený pochybný motív a ešte pochybnejšia realizácia vrážd. (25.7.2013) –– Na druhýkrát sa mi motív a vraždy nezdajú až také pochybné. Záver s odhalením na divadelnom javisku je fantastický, ale mal som veľký problém so sledovaním nudne podaného vyšetrovania. Táto detektívky mohla mať ideálnych 50 minút a bol by som spokojný. (20.12.2015) (25.07.2013)

Správne zamotané a na konci bezchybne rozmotané. Spústa očividných pomôcok a dokonale do seba zapadajúcich súčastí hry sa spojí až na úplnom konci pri Poirotovom hororovom, ale skutočnom príbehu. Aj pri druhom pozretí po pár rokoch som sa dokázal v indíciách stratiť. (27.7.2013) –––– Tak ani na tretíkrát táto kriminálka nestráca nič zo svojej záhadnosti. (17.1.2016) –––– Jak nesymetrické! –––– Staré hříchy vrhají dlouhé stíny, madam. (27.07.2013)

Je niečo neskutočné, kam až sa spočiatku bežná kriminálka môže vyvinúť. Keď si porovnáme, ako je Poirot naštvaný na úplnom začiatku filmu, tak na konci je to desaťkrát viac a celkom iným spôsobom. Jeho počiatočné moralizovanie nad dôležitosťou spravodlivosti podľa zákona pri ukameňovaní moslimskej nevernice na ulici v Istanbule dostáva na konci filmu celkom iný význam a veľký Poirot musí so zvrašteným obočím poprieť sám seba a dať priechod svojej ľudskosti. Tak ako každý film z novšej série Poirotov, aj tento je celkom mimoriadny svojou nezvyčajnou atmosférou, ktorej budovanie je neuveriteľné, a ani prehnaná vykonštruovanosť situácie mi po druhom videní nebráni v maximálnom hodnotení. (04.08.2013)

Príbeh so špionážnou zápletkou, trochu prekombinovaný a uveriteľnosť Poirotových dedukcií vyšetrovania vrážd trochu pokrivkáva. Samozrejme brilantne vraždy vyrieši a ešte aj niečo naviac pre tajné služby MI6. Poirot samotný je ako vždy bezchybný, tentokrát zhnusený zo služieb miestneho hotela a jeho ponuky nápojov. –– Takže on se tam přišel nechat zabít, že ano? (24.07.2013)

Nová séria nadväzuje na nedávne diely novším a modernejším štýlom rozprávania, jednoznačne nenudí. Tentoraz je aj divák potešený tým, že má šancu niečo odhaliť a nezostáva vyjavený na konci pri záverečnom objasnení v spoločnosti vraha. Vtipy sú decentné, hlavné komické postavy spolupracovníkov tentoraz chýbajú. Nad parížskym filmovým klišé s výhľadom na Eiffelovku sa pousmeje aj Poirot, menej už po zaradení do pozície asistenta. –––– Když policie motiv nenašla, pak je motiv neortodoxní. –––– Všichni můžeme být rádi, že máme rozum pod kontrolou. A někteří víc než jiní. –––– Monsieur Poirot je můj asistent. (25.05.2014)

Všetci značne zostarli, len Poirot je bezo zmeny. Zvláda tak zvláštny, trochu komický útek hore schodmi a nemôžem pri takomto obrate pochváliť, ako sa tvorcovia nezvládnutým spôsobom inšpirovali Sherlockom. Príbeh vyznieva v záverečnom objasnení dosť pritiahnutý za vlasy vrátane motívu aj vykonania. Pochváliť sa dá atmosféra, ktorá je na túto sériu nezvykle čínsky temná. –––– Copak vy nehrajete šachy? – Ne, mně je mnohem bližší domino. (31.05.2014)

Znovu jedna detektívka, kde divák nemá najmenšiu šancu sa niečoho chytiť a už vôbec nie k niečomu dospieť. Aj Poirot má s tým zjavný problém a naviac je tu dosť nudné siahodlhé pobehovanie po lesíku. Absolútne celé vyšetrovanie je na úrovni konverzácie a až posledných 10 minút ma dokázalo zaujať. Potom síce všetko predchádzajúce začne dávať zmysel, ale je už veľmi neskoro na dobrý pocit z filmu. –––– Poirote, tvůj mozek pracuje velmi pomalu! (08.06.2014)

Málokedy na seba Poirotovky nadväzujú, tentokrát sa našla spoločná postava, ale ruská grófka mala v Dvojitom dôkaze celkom inú charizmu. Nesúvisiace príbehy sú spojené celkom náhodne cez plačúceho šoféra a vyzerá to dosť nasilu len kvôli tomu, že Poirot musí mať prípady hneď dva. Švajčiarska chata vysoko v horách spĺňa podmienky uzavretej spoločnosti, menej už spĺňa moje predstavy záverečné rozuzlenie vycucané z prsta. –––– Raději nebýt detektivem, než být detektivem, který selhal. (15.06.2014)

Dôstojný záver pre mnoho rokov Poirotových detektívok. Podobne ako celá posledná séria je príbeh veľmi pomalý a nejasný, špirála sa roztočí až rozlúčkovým listom. Prichádza smršť nečakaných rozuzlení, ktorá preberie aj v neskorej nočnej hodine a zaručí, že druhé pozretie bude nevyhnutné. –––– Hastings. – Á, Poirotova věrná levá ruka, že? –––– Ujišťuji vás, mon ami, že až spatříte světlo, budete si přát zůstat v temnotě. –––– Nedokázal jsem se přimět k výkonu tak asymetrickému. (22.06.2014)